Občianska spoločnosť – legenda alebo strata vedomia?

Autor: Marian Koszoru | 13.4.2011 o 23:04 | (upravené 13.4.2011 o 23:32) Karma článku: 8,32 | Prečítané:  1290x

Pokiaľ nezačne väčšina ľudí na Slovensku, ktorí majú občianske práva, ich využívať a zaujímať sa o to, čo sa deje okolo nich, tak sa na Slovensku NIKDY nepohneme ďalej.

1. moc ide zdola

Základné pravidlo je to, že koho si väčšina zvolí, ten riadi náš každodenný život skrze svoje rozhodnutia. Dá sa povedať, že dôsledný výber týchto ľudí by mal byť prioritný záujem spoločnosti. Opak sa zdá byť však realitou.

 

2. politici nevychádzajú z krížoviek ale z ľudu

Už hodnú dobu si v rôznych diskusiách všímam reakcie rôznych ľudí, ktorí všetko zhadzujú na politikov. Málo kto si ale nastaví zrkadlo sám sebe.

Nadávanie a nekonštruktívne kritizovanie sa stáva akýmsi národným športom. Pritom tí, čo nadávajú, tí aj podvádzajú, okrádajú, porušujú pravidlá, atď.

Pár príkladov za všetky „reči" :

Do práce a z práce chodím električkou. Vystupujem zvyčajne pri križovatke, kde musím počkať na zelenú na semafore. Takmer každý deň sa tam cítim ako kôl v plote. Často ako jediný totiž stojím a čakám kým z červenej bude zelená a ja môžem prejsť cez prechod. Sem tam sa stane, že sa nájde niekto kto si tiež počká na zelenú. Drvivá väčšina však smelo a bez problémov na červenú. Mladí, starí, dokonca zdravotne postihnutí totálne ignorujú toto jednoduché primitívne pravidlo. Mnohí prechádzajú na červenú keď nič nejde, bohužiaľ stále sa nájde dosť bláznov, ktorí riskujú bezpečnosť nie len svoju ale aj ostatných a prechádzajú cez prechod na červenú v plnej premávke. Poviete si, veď keď nič nejde, načo budem čakať, nemá má čo ohroziť. Ale tu nejde len o bezpečnosť, ale aj o princíp. Princíp dodržiavania pravidiel.

Keď som bol na strednej škole, jeden zo spolužiakov sa pochválil, že už je prijatý na vysokú školu. V tom čase sa ešte len podávali prihlášky... Časom som sa zo svojho okolia (nie len z gymnázia) dozvedel o ďalších, ktorým to rodičia „vybavili". Táto korupcia je asi tiež v poriadku pre mnohých. Dokonca viem aj o takejto korupcii zo základnej na strednú školu. To boli moje prvé skúsenosti ešte z detstva. Uvedomujete si tu skrytú výchovu k tomu, že korupcia je OK, že je samozrejmá a je potrebné ju konať?!

Mám kamarátku, ktorá absolvovala viacero operácií. Jeden z jej príbehov je ale pre tento blog zaujímavý. Chcela sa ako malé dievčatko poďakovať doktorovi, ktorý sa o ňu staral a tak mu s jej mamičkou kúpili ďakovnú pohľadnicu. Tie, ako iste viete sa dávajú do obálok, ktoré sú súčasťou takej pohľadnice. Keď dievčatko dávalo úprimne a od srdca z vďaky pohľadnicu lekárovi, ten ju vzal, rýchlo sa pozrel okolo seba a ešte rýchlejšie dal do vrecka. Dievčatko bolo smutné, že si ju ani nepozrel. Nerozumelo tomu, prečo to tak urobil. Aj vy ste sa už stretli s podobným príbehom? Alebo ste sa stretli s príbehmi, kde ľudia sami od seba automaticky nosia lekárom obálky s peniazmi, lebo za to očakávajú lepšiu starostlivosť? Táto prirodzená korupcia je tiež OK?

Pred pár mesiacmi som sedel v jednej kaviarni s kolegom a ako sme sa tak zhovárali, nedalo sa nevypočuť si rozhovor dvoch chlapov od vedľajšieho stola. Najprv nadávali na politikov a  na to, ako je všetko v našom štáte zlé. Potom sa jeden druhému „chválili". Prvý začal s tým, ako oklamal pri predaji auta kupujúceho, keď mu zamlčal chyby, ktoré ho budú stáť nemalé peniaze a ako šikovne napísal vraj „nepriestrelnú" zmluvu. Druhý sa mu na to „pochválil" ako predal mobil so skrytou chybou. Je takýto prístup občana k občanovi normálny? Je normálne sa navzájom okrádať a podvádzať?

Pri nákupoch zväčša v supermarketoch a hypermarkete som mal nie raz možnosť si všimnúť správanie prevažne starších ľudí. Do sáčku 3 pomaranče, odvážiť, nalepiť cenovku a pridať pomaranč navyše. Je normálne takto kradnúť? Je krádež potravín OK?

Príbehov je isto viac, ale pre obraz o spoločnosti, ktorej sme súčasťou, by tieto mohli stačiť. Dokazujú to, že je bežné v spoločnosti, že sa kradne, podvádza, podpláca a nedodržujú sa pravidlá (zákony, alebo všeobecnejšie - normatívne právne akty). Toto sa osvojuje z okolia, ba priamo z rodiny. Z detí, ktoré si to takto osvojujú vyrastajú občania tohto štátu. Z občanov sa stávajú politici.

 

3. stav nášho štátu je zrkadlom našim

Ján Langoš raz povedal, že človek, ktorý nemá informácie sa ťažko rozhodne slobodne a zodpovedne. Myslíte si, že občania na Slovensku majú dosť informácií? Osobne si myslím, že nemajú.

Na základných školách a stredných školách nájdeme predmety ako „Občianska výchova" a „Náuka o spoločnosti". Skúste sa ale opýtať niektorého deviataka, či vie, aké práva a povinnosti mal a aké získal nadobudnutím občianskeho preukazu. Skúste sa opýtať študenta končiaceho strednú školu, či vie, aké povinnosti mu vznikajú ukončením strednej školy (pokiaľ nejde študovať ďalej) a aké práva a povinnosti získal dovŕšením 18 roku.

Tí, čo pracujeme, chodíme denne do práce, a popri iných povinnostiach nám neostáva tak veľa času na to, aby sme denne prešli všetky správy, komentáre a ďalšie zdroje informácií. Problém vidím aj v tom, že sme sa stále nenaučili triediť informácie. Ozaj si ale nedokážeme nájsť nejakú tu hodinku týždenne, alebo aspoň raz za mesiac, aby sme sa informovali o dianí okolo nás? Koľkí sa zaujímate, čo prejednáva Vaše Miestne zastupiteľstvo, alebo Mestské zastupiteľstvo? Koľkí z Vás napísali „svojmu" poslancovi, starostovi, alebo primátorovi? Koľkí ste napísali na úrad s otázkou alebo so sťažnosťou? Koľkých Vás zaujíma rozpočet Vašej obce, mestskej časti, alebo mesta? SÚ TO VAŠE PENIAZE. Viete koľko peňazí ide na Vašu bezpečnosť, na čistotu Vášho okolia, na údržbu Vášho okolia, na poslancov, starostu, primátora, či úradníkov? Vedeli by ste vystaviť účet jednotlivým poslancom, starostom alebo  primátorovi za ich činnosť alebo nečinnosť? Všetko je možné nájsť na webových stránkach a ak to náhodou tí Vaši politici ignorujú, je tu pre Vás zákon č.211 z roku 2000 o slobodnom prístupe k informáciám. To všetko ovplyvňuje Váš každodenný život. To po akých chodníkoch a cestách budete denne cestovať. To, či budete mať upratané cesty, chodníky, trávniky. To, koľko budete platiť za odpad, alebo za psa. To, akou MHD budete cestovať. To, koľko policajtov sa stará o Vašu bezpečnosť. To, či máte kde zaparkovať. Pokračovať by sa dalo na dlhšie. To Vám toto všetko ozaj nestojí ani za ten minimálny záujem?

Pred voľbami sú schránky plné rôznych volebných letákov. Veľké množstvo z nich skončí v odpade. Naproti tomu leták z hypermarketu si väčšina preštuduje poctivo, a sústredne. Reklamné letáky supermarketov a hypermarketov sa stávajú „beletriou" dnešných dní. Pritom tí ľudia z volebných letákov môžu rozhodovať o našich životoch, ale sú zjavne pre väčšinu menej dôležitý ako akcia na mlieko.

Takýto základný záujem o veci, ktoré sa dejú okolo nás dotvára systém fungujúcej spoločnosti, lebo udržuje istú rovnováhu. Vzniká tak totiž OBČIANSKA KONTROLA a TLAK na volených zástupcov. Nezabúdajme, že moc ide zdola, od občana. Pokiaľ ale budeme ignorovať dianie okolo nás, trucovito sa nezaujímať a nehľadať dôležité informácie, tak nás partokracia a nezodpovednosť zodpovedných neposunú vpred k lepším časom. Neúčasť na voľbách, referendách, alebo aj verejných zasadnutiach zastupiteľstiev nám výrazne podčiarkuje tento text. A pokiaľ nezačneme meniť našu spoločnosť a teda štát, v ktorom žijeme sami od seba, môžeme zabudnúť na lepšie časy. Lebo politici vychádzajú z radu občanov a z vôle občanov, rozhodne nie z krížovky.

 

Fungujúca spoločnosť, kde si občania uvedomujú svoje (nie len) občianske práva, ale aj povinnosti (keďže sloboda bez zodpovednosti vedie k rozpadu spoločnosti) je jej základným kameňom alebo inak pevným základom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?